Prehliadka Modrej mešity so sprievodcom

Istanbul E-pass zahŕňa prehliadku Modrej mešity s profesionálnym sprievodcom, ktorý rozpráva anglicky. Podrobnosti nájdete v časti „Hours & Meeting.“

Modrá mešita v Istanbule

Nachádza sa v srdci starej časti mesta a je to najznámejšia mešita v Istanbule a Turecku. Je známa pod názvom Modrá mešita, pôvodný názov mešity je Mešita Sultanahmet. Dlaždice zdobia interiér Modrej mešity, ktorý sa tiež nazýva Modrá mešita. Tieto dlaždice pochádzajú z najznámejšieho mesta na výrobu dlaždíc v Turecku, Izniku.

Tradícia pomenúvania mešít v osmanskej ére je jednoduchá. Mešity sú pomenované podľa toho, komu patrí ich objednávka a podľa toho, kto vynaložil peniaze na ich výstavbu. Z tohto dôvodu väčšina mešít nesie názov týchto ľudí. Ďalšou tradíciou je, že názov regiónu pochádza z najväčšej mešity v danom regióne. Z tohto dôvodu existujú tri Sultanahmet. Jedna je mešita, jedna je Sultán, ktorý dal príkaz na jej výstavbu, a tretia je oblasť Sultanahmet.

Aké sú otváracie hodiny Modrej mešity?

Keďže je Modrá mešita funkčnou mešitou, je otvorená od ranných modlitieb až po večerné modlitby. Časy modlitieb závisia od polohy slnka. Preto se otváracie hodiny na modlitby menia počas celého roka.

Návštevné hodiny mešity pre návštevníkov začínajú o 08:30 a trvajú až do 16:30. Návštevníci môžu vidieť interiér iba medzi modlitbami. Návštevníci sú požiadaní, aby si obliekli primerané oblečenie a pri vstupe si zložili topánky. Mešita poskytuje šatky a sukne pre dámy a plastové vrecká na topánky.

Pre mešitu neexistuje vstupné ani rezervácia. Ak sa nachádzate v blízkosti a v mešite práve nie je modlitba, môžete vojsť a mešitu si pozrieť. Vedená prehliadka Modrej mešity je zdarma s Istanbul E-pass.

Ako sa dostať k Modrej mešite

Zo hotelov v starej časti mesta; Choďte električkou T1 až na zastávku Sultanahmet. Mešita je v pešej vzdialenosti od zastávky električky.

Z hotelov v oblasti Sultanahmet; Mešita je v pešej vzdialenosti od väčšiny hotelov v oblasti Sultanahmet.

Z hotelov v Taksime; Vezmite si lanovú dráhu (funicular) z Námestia Taksim do Kabatas. Odtiaľ cestujte električkou T1 na zastávku Sultanahmet. Mešita je v pešej vzdialenosti od zastávky električky.

História Modrej mešity

Poloha Modrej mešity v Istanbule

Modrá mešita v Istanbule sa nachádza priamo oproti chrámu Hagia Sophia. Preto existuje veľa príbehov o výstavbe týchto mešít. Otázka vznikla z potreby mať mešitu pred najväčšou mešitou v čase Hagia Sophia. Sú spojené príbehy o rivalite alebo o pospolitosti. Sultán si mešitu objednal, pretože chcel súperiť s obrovskými rozmermi Hagia Sophia – toto je prvá myšlienka. Druhá myšlienka hovorí, že sultán chcel priamo pred najväčšou rímskou stavbou ukázať symbol a silu Osmanov.

Výstavba Modrej mešity

Nikdy si nebudeme istí, čo si vtedy myslel sultán, ale v jednej veci si istí sme. Mešita bola postavená v rokoch 1609 – 1617. Výstavba jednej z najväčších mešít v Istanbule v tom čase trvala približne 7 rokov. Toto zároveň ukazuje moc Osmanskej ríše v danom období. Na výzdobu mešity použili viac než 20 000 samostatných panelov z iznikových dlaždíc, vrátane ručne vyrábaných dlaždíc, kobercov, vitrážových okien a kaligrafickej výzdoby mešity—7 rokov je v skutočnosti pomerne rýchly čas výstavby.

Mešity v osmanskej ére

V Istanbule existuje viac než 3 300 mešít. Všetky môžu pôsobiť podobne, no existujú 3 hlavné skupiny mešít z osmanskej éry. Modrá mešita je stavbou klasickej éry. To znamená, že mešita má centrálnu kupolu a štyri sloní nohy (centrálne stĺpy) a klasickú osmanskú výzdobu.

Mýtus o šiestich minaretoch

Dalšou zaujímavosťou tejto mešity je, že ide o jedinú mešitu s šiestimi minaretmi. Minaret je veža, z ktorej sa v minulosti volalo k modlitbám. Podľa mýtu Sultán Ahmed i nariadil postaviť zlatú mešitu a architekt mešity ho nesprávne pochopil a postavil mešitu so šiestimi minaretmi. Zlato a šesť sú v tureckom jazyku podobné. (Zlato - Altin) – (Šesť - Alti)

Architekt Sedefkar Mehmet Aga

Architekt mešity, Sedefkar Mehmet Aga, bol učeň u najvýznamnejšieho architekta Osmanskej ríše, veľkého architekta Sinana. Sedefkar znamená majster perál. Výzdoba niektorých skriniek vo vnútri mešity z perál je dielo architekta.

Komplex Modrej mešity

Modrá mešita nie je len mešita, ale aj komplex. Osmanský komplex mešity by mal mať po stranách aj niektoré ďalšie doplnky. V 17. storočí mala Modrá mešita univerzitu (madrasah), ubytovacie centrá pre pútnikov, domy pre ľudí pracujúcich v mešite a trhovisko. Z týchto stavieb sú univerzity a trh viditeľné dodnes.

Čo robí Modrú mešitu jednou z najdôležitejších pamiatok v Istanbule?

Modrá mešita je jednou z najikonickejších a najvýznamnejších pamiatok v Istanbule, a to z architektonického aj historického hľadiska. Jej strategická poloha priamo oproti Hagia Sophii z nej robí ústrednú postavu na panoráme Istanbulu. Jedinečný architektonický návrh mešity, veľká centrálná kupola a šesť minaretov, symbolizuje moc a veľkoleposť Osmanskej ríše. Mešita tiež predstavuje prelínanie byzantských a osmanských architektonických štýlov a slúži ako fyzický most medzi rôznymi ríšami a kultúrami. Jej bohatá história, úchvatné iznikové dlaždice a kultúrny význam z nej robia povinnú zastávku pre návštevníkov aj miestnych. Ako funkčná mešita je aktívnym centrom uctievania a ponúka pohľad do duchovného a kultúrneho života Istanbulu.

Prečo sa Modrá mešita volá aj Mešita Sultanahmet?

Modrá mešita sa bežne označuje aj menom Mešita Sultanahmet, ktoré používajú miestni aj návštevníci. Je pomenovaná podľa štvrte, v ktorej sa nachádza. Sultan Ahmed i, ktorý si dal stavbu objednať, dal mešite jej formálny názov, Mešita Sultanahmet, ako poctu svojej vláde. Je však známa ako Modrá mešita kvôli výrazným modrým dlaždiciam, ktoré zdobia interiér mešity. Tieto iznikové dlaždice, ktoré pokrývajú veľkú časť stien, vytvárajú očarujúci efekt, najmä keď svetlo prechádza oknami a mešite dodáva jej typickú modrú žiaru. Táto dvojitá identita zdôrazňuje ako fyzické vlastnosti mešity, tak aj jej historické spojenie so sultanom Ahmedom I.

Akú úlohu mala Modrá mešita v dejinách osmanskej architektúry?

Modrá mešita sa považuje za jeden z najväčších úspechov osmanskej architektúry a ukazuje architektonickú zdatnosť ríše na jej vrchole. Mešitu navrhol architekt Sedefkar Mehmet Aga, žiak renomovaného Sinana, a ide o typický príklad klasického osmanského štýlu. Spája prvky byzantskej architektúry, ako je centrálná kupola a rozsiahle vnútorné priestory, s tradičnými prvkami osmanského štýlu, ako sú minarety, kaligrafia a iznikové dlaždice. Návrh mešity ovplyvnil mnoho ďalších stavieb v rámci ríše a stanovil štandard pre budúce mešity a verejné budovy. Jej architektonické inovácie zároveň znamenali prechod k monumentálnejšiemu štýlu v neskorších rokoch Osmanskej ríše.

Aké boli dôvody výstavby Modrej mešity?

Výstavba Modrej mešity bola motivovaná náboženskými aj politickými dôvodmi. Sultan Ahmed I sa usiloval postaviť mešitu, ktorá by sa vyrovnala veľkoleposti Hagia Sophii, čím by symbolizovala moc a dominanciu Osmanskej ríše. Jej poloha priamo oproti Hagia Sophii tento symbolický súperivý motív ešte viac zdôrazňuje. Okrem toho túžba sultána zanechať trvalé dedičstvo a poskytnúť ľuďom v Istanbule významnú náboženskú stavbu zohrala kľúčovú úlohu. Mešita bola určená na to, aby slúžila ako miesto uctievania pre komunitu a zároveň aby demonštrovala bohatstvo ríše a jej kultúrnu vyspelosť. Spojenie náboženskej oddanosti, politických ambícií a architektonických inovácií viedlo k vzniku tejto nádhernej stavby.

Ako dlho trvala výstavba Modrej mešity?

Výstavba Modrej mešity trvala približne sedem rokov, od roku 1609 do 1617. Relatívne krátky čas výstavby odráža moc Osmanskej ríše v čase jej najväčšieho vplyvu, ako aj oddanosť a zdroje dostupné na dokončenie tak ambiciózneho projektu. Napriek rýchlej výstavbe je interiér mešity zdobený viac než 20 000 iznikovými dlaždicami, vitrážovými oknami, kobercami a prepracovanou kaligrafiou — všetko vytvorené s mimoriadnou pozornosťou na detaily. Rýchle dokončenie mešity zdôrazňuje efektivitu osmanských architektov a remeselníkov a zároveň demonštruje schopnosť ríše mobilizovať zdroje na dosiahnutie monumentálnych architektonických diel v krátkom čase.