Istanbul E-pass zahŕňa prehliadku Modrej mešity s profesionálnym sprievodcom hovoriacim po anglicky. Podrobnosti nájdete v časti „Otváracie hodiny a miesto stretnutia“.
|
Dni v týždni |
Časy prehliadok |
|
Pondelky |
09:00, 11:00, 14:00 |
|
Utorky |
09:00, 10:30, 14:00 |
|
Stredy |
09:00, 11:00, 16:30 |
|
Štvrtky |
09:00, 10:00, 13:45, 16:45 |
|
Piatky |
14:30, 16:30 |
|
Soboty |
09:00, 11:00, 14:15, 16:30 |
|
Nedele |
09:00, 11:00, 14:15, 16:30 |
Modrá mešita v Istanbule
Nachádza sa v srdci starého mesta, je to najslávnejšia mešita v Istanbule a v Turecku. Známa pod názvom Modrá mešita, pôvodný názov mešity je Sultanahmetova mešita. Interiér Modrej mešity je zdobený dlaždicami, odtiaľ pochádza jej názov. Tieto dlaždice pochádzajú z najznámejšieho mesta vyrábajúceho dlaždice v Turecku, Iznik.
Tradícia pomenovávania mešít v osmanskej ére je jednoduchá. Mešity sú pomenované po osobe, ktorá dala mešitu postaviť a zaplatila na jej výstavbu. Z tohto dôvodu väčšina mešít nesie mená týchto ľudí. Ďalšou tradíciou je, že názov oblasti pochádza od najväčšej mešity v danej oblasti. Preto existujú tri Sultanahmet. Jedna je mešita, druhý je Sultán, ktorý dal príkaz na výstavbu mešity, a tretí je oblasť Sultanahmet.
Aké sú otváracie hodiny Modrej mešity?
Keďže Modrá mešita je fungujúca mešita, je otvorená od ranného modlitbového času až po nočný modlitbový čas. Časy modlitieb závisia od polohy slnka. Z tohto dôvodu sa otváracie hodiny kvôli modlitbám počas roka menia.
Čas návštevy mešity pre návštevníkov začína o 08:30 a trvá do 16:30. Návštevníci môžu vchádzať len medzi modlitbami. Návštevníci sú požiadaní, aby mali vhodné oblečenie a pri vstupe si vyzuli topánky. Mešita poskytuje šatky a sukne pre dámy a plastové vrecúška na topánky.
Nie je účtovaný žiadny vstupný poplatok ani rezervácia pre mešitu. Ak ste v okolí a práve sa nekoná modlitba, môžete vojsť a pozrieť si mešitu. Vodičská prehliadka Modrej mešity je s Istanbul E-pass zdarma.
Ako sa dostať k Modrej mešite
Z hotelov v starom meste; Nastúpte na električku T1 až na stanicu Sultanahmet. Mešita je v pešej vzdialenosti od stanice električky.
Z hotelov v oblasti Sultanahmet; Mešita je v pešej vzdialenosti od väčšiny hotelov v oblasti Sultanahmet.
Nastúpte na lanovku (funikulár) zo námestia Taksim do Kabataš. Z Kabatašu choďte električkou T1 na stanicu Sultanahmet. Mešita je v pešej vzdialenosti od stanice električky.
História Modrej mešity
Poloha Modrej mešity v Istanbule
Modrá mešita v Istanbule sa nachádza priamo oproti Hagia Sophia. Z tohto dôvodu existuje mnoho príbehov o výstavbe týchto mešít. Otázka vznikla z potreby mať mešitu pred najväčšou mešitou toho času, Hagia Sophia. Existujú príbehy týkajúce sa rivality alebo spolupôsobenia. Prvá myšlienka hovorí, že Sultán dal príkaz postaviť mešitu, pretože chcel súperiť s veľkosťou Hagia Sophia. Druhá myšlienka tvrdí, že Sultán chcel pred najväčšou rímskou budovou ukázať symbol a moc Osmanov.
Výstavba Modrej mešity
Nikdy sa úplne nedozvieme, čo Sultán vtedy myslel, ale o jednej veci sme si istí. Mešita bola postavená v rokoch 1609–1617. Stavba jednej z najväčších mešít v Istanbule v tom čase trvala približne 7 rokov. To tiež ukazuje moc Osmanskej ríše v tom období. Na vyzdobenie mešity použili viac ako 20 000 jednotlivých panelov iznických dlaždíc. Vrátane ručne vyrábaných dlaždíc, kobercov, vitražových okien a kaligrafickej výzdoby mešity bol 7-ročný čas výstavby pomerne rýchly.
Mešity z obdobia Osmanskej ríše
V Istanbule je viac ako 3 300 mešít. Zatiaľ čo sa všetky mešity môžu zdať podobné, existujú 3 hlavné skupiny mešít z osmanskej éry. Modrá mešita je stavbou klasickej éry. To znamená, že mešita má centrálnu kupolu so štyrmi „sloními nohami“ (centrálnymi stĺpmi) a klasickú osmanskú výzdobu.
Mýtus o šiestich minaretoch
Dôležitým znakom tejto mešity je, že ide o jedinú mešitu so šiestimi minaretmi. Minaret je veža, z ktorej sa v minulosti volalo na modlitbu. Podľa mýtu Sultán Ahmed I požadoval zlatú mešitu, a architekt mešity ho nesprávne pochopil a postavil mešitu so šiestimi minaretmi. Slová „zlatý“ a „šesť“ v turečtine sú podobné. (Zlatý - Altın) – (Šesť - Altı)
Architekt Sedefkar Mehmet Aga
Architekt mešity, Sedefkar Mehmet Aga, bol žiakom najvýznamnejšieho architekta Osmanskej ríše, veľkého architekta Sinana. Sedefkar znamená majster perál. Výzdoba niektorých skríň vnútri mešity z perál je dielom tohto architekta.
Komplex Modrej mešity
Modrá mešita nie je len mešita, ale komplex. Osmanský mešitný komplex mal byť doplnený o ďalšie budovy. V 17. storočí mala Modrá mešita medresu (univerzitu), ubytovacie centrá pre pútnikov, domy pre ľudí pracujúcich v mešite a trhovisko. Z týchto stavieb sú dnes stále viditeľné medresa a trhovisko.
Prečo je Modrá mešita jednou z najdôležitejších pamiatok v Istanbule?
Modrá mešita je jednou z najsymbolickejších a najvýznamnejších pamiatok Istanbulu, a to architektonicky aj historicky. Jej strategická poloha priamo oproti Hagia Sophia z nej robí centrálnu dominantu panorámy mesta. Jedinečný architektonický dizajn mešity s veľkou centrálnou kupolou a šiestimi minaretmi symbolizuje moc a veľkoleposť Osmanskej ríše. Mešita tiež predstavuje zjednotenie byzantského a osmanského architektonického štýlu, slúžiac ako fyzický most medzi rôznymi ríšami a kultúrami. Jej bohatá história, ohromujúce iznické dlaždice a kultúrny význam ju robia nevyhnutnou atrakciou pre návštevníkov aj domácich obyvateľov. Ako fungujúca mešita je aktívnym centrom uctievania a ponúka pohľad do duchovného a kultúrneho života Istanbulu.
Prečo sa Modrá mešita tiež nazýva Sultanahmetova mešita?
Modrá mešita je medzi miestnymi i návštevníkmi bežne označovaná ako Sultanahmetova mešita, podľa štvrte, v ktorej sa nachádza. Sultan Ahmed I, ktorý dal mešitu postaviť, dal mešite formálny názov Sultanahmetova mešita na počesť svojej vlády. Je však známa ako Modrá mešita vďaka výrazným modrým dlaždiciam, ktoré zdobia interiér mešity. Tieto iznické dlaždice, ktoré pokrývajú veľkú časť stien, vytvárajú očarujúci efekt, najmä keď svetlo preniká cez okná a dáva mešite ikonické modré žiarenie. Táto dvojitá identita zvýrazňuje fyzické vlastnosti mešity aj jej historické spojenie so Sultanom Ahmedom I.
Akú úlohu zohráva Modrá mešita v dejinách osmanskej architektúry?
Modrá mešita je považovaná za jedno z najväčších diel osmanskej architektúry, ktoré ukazuje architektonickú zručnosť ríše na jej vrchole. Navrhol ju architekt Sedefkar Mehmet Aga, žiak renomovaného Sinana, a mešita je príkladom klasického osmanského štýlu. Kombinuje byzantské prvky, ako centrálnu kupolu a rozsiahle vnútorné priestory, s tradičnými osmanskými znakmi, ako sú minarety, kaligrafia a iznické dlaždice. Dizajn mešity ovplyvnil mnohé neskoršie stavby v ríši a stanovil štandard pre budúce mešity a verejné budovy. Jej architektonické inovácie tiež znamenali prechod k monumentálnejšiemu štýlu v neskorších rokoch Osmanskej ríše.
Aké boli dôvody výstavby Modrej mešity?
Výstavba Modrej mešity bola motivovaná náboženskými aj politickými dôvodmi. Sultan Ahmed I usiloval o založenie mešity, ktorá by konkurovala veľkoleposti Hagia Sophia, čím by symbolizoval moc a nadvládu Osmanskej ríše. Poloha mešity priamo oproti Hagia Sophia ďalej zdôrazňuje túto symbolickú rivalitu. Okrem toho túžba sultána zanechať trvalé dedičstvo a poskytnúť významnú náboženskú stavbu obyvateľom Istanbulu zohrala kľúčovú úlohu. Mešita mala slúžiť ako miesto uctievania pre komunitu a demonštrovať bohatstvo a kultúrnu vyspelosť ríše. Kombinácia náboženskej oddanosti, politických ambícií a architektonických inovácií viedla k vzniku tejto nádhernej stavby.
Ako dlho trvala výstavba Modrej mešity?
Výstavba Modrej mešity trvala približne sedem rokov, od roku 1609 do roku 1617. Tento relatívne krátky čas stavby odráža moc Osmanskej ríše v období jej najväčšieho vplyvu, ako aj nasadenie a zdroje potrebné na dokončenie takéhoto ambiciózneho projektu. Napriek rýchlemu dokončeniu je interiér mešity zdobený viac než 20 000 iznickými dlaždicami, vitrážovými oknami, kobercami a prepracovanou kaligrafiou, všetko vytvorené s mimoriadnou starostlivosťou o detaily. Rýchle dokončenie mešity podčiarkuje efektivitu osmanských architektov a remeselníkov a demonštruje schopnosť ríše mobilizovať zdroje na dosiahnutie monumentálnych architektonických diel v krátkom čase.